Praha 1 - Nové Město, kostel sv. Michala v Jirchářích

Historie kostela

Keď skúmame dobu a udalosti, v ktorých bol chrám postavený, dozvedáme sa mnoho zaujímavého o náboženskom živote Prahy. Stopy vedú až do XII. storočia. České knieža Vladislav I. založil v tom čase piate benediktínske opátstvo v Čechách, kláštor v Kladruboch na rieke Mži, kam sa dal nakoniec pochovať. Za jeho vlády dostali kladrubskí benediktíni na území Prahy pod kláštorom na Zderadze pozemky, na ktorých založili dedinku Opatovice. Z ulice s rovnomenným názvom – Opatovická – vyúsťuje ul. v Jirchářích, pomenovaná podľa cechu garbiarov, ktorí tu mali svoje dielne. Toto územie ležalo v polovici cesty medzi Hradčanami a Vyšehradom a tak bolo súčasťou mnohých významných udalostí. Chrám sv. Michala pôvodne spadal pod neďaleký kostol sv. Vojtecha. Neskôr sa stal samostatnou farnosťou.

V dobe českej reformácie bol kostol od roku 1419 obsadený novomestskými kališníkmi. Tí chrám ako aj priľahlé budovy používali až do jesene 1621, kedy bol kostol rekatolizovaný.

V roku 1787 bol aj tento novomestský michalský kostol pri jozefínskych reformách zrušený a veľa jeho bohoslužobných predmetov a zariadenia odnesené do susedného kostola sv. Vojtecha. Uvádza sa, že kostol mal desať oltárov. Hlavný oltár pochádzal z r. 1765. Pri kostole sa rozprestieral veľký cintorín, kde bolo pochovaných aj veľa obetí morovej epidémie.

V náprotivnej budove (Hieronymov dom), ktorá dnes slúži ako penzión, stála cirkevná škola, o ktorej je reč už v r. 1377. Západne za kostolom stála fara, dom č. 152, curia domi plebani.

V okolí chrámu bolo veľa kláštorov, kde boli priestory pre mnohých cirkevných hodnostárov, ktorí prichádzali na návštevy pražského biskupa. Opustený kostol sv. Michala ná dražbe kúpil nemecký kupec Kern za 880 fl. zlatých. Po vyjdení Tolerančného patentu r. 1781 ho od neho odkúpili nemeckí luteráni v Prahe za 1527 fl. zlatých. Kúpna zmluva bola podpísaná 9. apríla 1791 vtedajším cirkevným inšpektorom J.P. Piccardom a J. Hermannsfeldom ako aj ďalšími svedkami.

Cisárskokráľovský magistrát zmluvu potvrdil, ale s určitými pripomienkami: a) sňať z kostola kríž b) odstrániť zvony c) zbúrať vežu d) odstrániť náhrobné kamene z kostola e) prispôsobiť kostol ostatným meštianskym domom

V dôsledku príprav na kráľovskú korunováciu nedošlo k zbúraniu veže. Štvormesačný odklad využili predstavitelia zboru na získanie vrchnostenského súhlasu k ponechaniu veže.

Reštauračné práce rýchlo pokračovali. Na Svätodušnú nedeľu dňa 12. júna 1791 mohla byt' už slávnosť posvätenia obnoveného chrámu a slávnostné bohoslužby.

Pastor J. Ch. Gotschel začal slávnostné bohoslužby modlitbou. Spievalo sa slávnostné Te Deum, ktoré doprevádzali dychové nástroje. Okrem toho zazneli aj príležitostné vokálne a inštrumentálne skladby. Slávnostná posviacajúca reč a verejné prisluhovanie Večere Pánovej tvorili významnú súčasť týchto bohoslužieb. Chrám Boží bol odovzdaný k svojmu vznešenému účelu. Keď v roku 1890 vymieňali na veži plechovú krytinu, umiestnili tam aj kríž. Okná bolo treba tiež osadiť mrežami, aby sa zamedzilo krádežiam. Oltár kostola bol upravený v r. 1791 vo vtedajšom štýle. Je čiastočne z dreva a čiastočne z kamennej napodobeniny mramoru. Oltárny obraz znázorňuje žehnajúceho Ježiša. (Obraz bol v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia odcudzený). Hornú časť zdobí obraz Spasiteľa, ktorý nesie svoj kríž. Krstiteľnica je z červeného mramoru, ktorú urobil sochár Roehr. Na poklope je pozlátená postava Jána Krstiteľa.

Nemecký zbor dal roku 1915 zhotoviť obraz Martina Luthera v bočnom okne kostola. Vo výklenkoch barokovej kaplnky sa nachádzajú busty Martina Luthera a Filipa Melanchtona.

Budovy pri kostole slúžili nemeckým luteránom aj v dobe prvej Československej republiky. (Pamätná tabuľa vpravo vedľa kostolných dverí pripomína, že tu pre nich koncertoval v rokoch 1923 a 1928 ich súkmeňovec Albert Schweitzer.) Po období nacistickej okupácie a skončení 2. svetovej vojny bol zkonfiškovaný kostol predaný pražskému zboru Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Praze, zatiaľ čo zborové budovy boli premenené na bohoslovecký seminár Evangelické fakulty, vtedy ešte Husovy (a od roku 1953 Komenského). - Dnes je budova prenajatá kolégiu Jeronyma Pražského.